77 Rozhovor o smrti

Kedysi sa so smrťou spájali rôzne zvyky a tradície. Bola súčasťou života rodiny. Dnes sa jej skôr vyhýbame. Ak však niekoho stratíme, je to pre nás smutné a bolestivé. Prečo sa o smrti rozprávame menej ako v minulosti? Prináša nám aj niečo pozitívne? Ako o nej hovoriť s rodinou, s deťmi a priateľmi? Ak umiera niekto blízky, ako sa máme na jeho smrť pripraviť? Ako prebieha smútenie a prečo je potrebné? Ako sa zmysluplne rozlúčiť a prijať nenávratnosť životnej straty? Dá sa vrátiť k prírodnejším a intímnejším obradom? Akú budúcnosť má ekologické pohrebníctvo?

Vypočujte si rozhovor o smrti s tými, ktorí nám pomáhajú prijať ju so všetkým, čo k nej patrí. O strachu, stratách, smútení a prijatí sme sa rozprávali s Monikou Suchánskou, ekofunebráčkou a spoluzakladateľkou prvého slovenského prírodného cintorína Záhrada spomienok, a Janou Pitkovou, smútkovou poradkyňou a štatutárnou zástupkyňou združenia Kolobeh života.

Monika Suchánska sa začala venovať téme prírodného pohrebníctva počas štúdia antropológie na Masarykovej univerzite v Brne. V roku 2014 spoluzaložila neziskovú organizáciu Ke kořenům, je správkyňou prvého českého prírodného cintorína Les vzpomínek v pražských Ďáblících. Skúsenosti z Českej republiky sa rozhodla zužitkovať aj doma, na Slovensku. Spolu s neziskovou organizáciou Živica a mestom Zvolen otvorila prvý slovenský prírodný cintorín Záhrada spomienok. Pozostalým pomáha organizovať posledné rozlúčenia netradične – u nich doma, v prírode či v kaviarni. Verí, že pohreb nemusí byť frustrácia a konvencia, ktorú si treba pretrpieť alebo sa jej vyhnúť, ale môže byť oslavou života a smrť blízkeho samotná príležitosťou pre životné posilnenie.

Jana Pitková je vyštudovaná etnografka a folkloristka. Vlastná skúsenosť so stratou najbližšej rodiny a ťažkosti s jej prijatím ju priviedli k smútkovému poradenstvu. Je prvou certifikovanou poradkyňou pre pozostalých na Slovensku. V roku 2013 spolu s Máriou Demitrovou a Ligou za duševné zdravie založila občianske združenie Kolobeh života. Rodinám pozostalých poskytuje poradenstvo v smútení, vedie individuálne a skupinové terapie, organizuje pobyty, letné tábory, svojpomocné skupiny. Snaží sa o šírenie osvety a sieťovanie organizácií, ktoré pomáhajú zomierajúcim a smútiacim. Prijímať neistoty života a nebrániť sa zmenám je podľa nej také dôležité, že keby sa ľudia tomu začali vedome venovať a učiť, táto spoločnosť by bola oveľa zdravšia.