Čo máš ako event manažér v pracovnej náplni?
Impact Hub Praha je súčasťou medzinárodnej siete www.impacthub.net. Je to pracovný priestor na stretnutia, inovácie a rozvoj podnikania. Okrem otvoreného priestoru a kancelárií máme aj dve veľké konferenčné miestnosti a päť zasadačiek. Práve flexibilnosť konferenčných miestností a značný záujem o ne si vyžaduje človeka, ktorý klientom odporučí, ako tam ich akciu čo najlepšie zorganizovať. Náplňou mojej práce je čiastočne aj predaj – nájdenie klientov, ale najmä produkcia – komplexné zabezpečenie priebehu akcie. Pre klienta som pravou rukou. Zodpovedám mu za to, aby jeho podujatie dobre dopadlo.
Máte ako hub aj vlastné podujatia?
Akcie u nás delíme do troch skupín. Podujatia With Hub sú tie, kde sme dodávateľom, partnersky ich pripravujeme pre iné organizácie. Na podujatia In Hub poskytujeme klientom len prenájom priestoru. No a podujatia By Hub sú práve tie, ktoré sami vytvárame pre našich členov a ďalších účastníkov.
Podieľaš sa aj ty na príprave By Hub podujatí?
Áno. Máme teraz asi 550 členov platiacich poplatok za využívanie coworkingového centra. Chceme im ponúknuť ďalší benefit – akcie, kde sa zoznámia so zaujímavými ľuďmi, alebo sa môžu niečo naučiť. Okrem toho máme raz za šesť týždňov podujatia MashUp. Je to na princípe PechaKucha night – dvestosekundová prezentácia desiatich slajdov, kde ľudia ukazujú svoj tvorivý nápad alebo inovatívny projekt. Pri tomto evente tvorím produkciu, teda celkové zabezpečenie eventu.
Čo máš na svojej práci najradšej?
Ľudí. Ak sa ma niekto spýta, prečo tam rád pracujem a prečo tam chcem zostať, je to tím. Nemôžem to s ničím porovnať, okrem brigád som inde nepracoval, ale viem povedať, že práve tím mi dáva veľkú motiváciu pracovať. Keď ideš do práce s úsmevom, pretože sa tešíš na kolegov, a uvedomíš si, že to nie sú len kolegovia, ale skôr priatelia, je to dobrý pocit. Je nás spolu dvadsaťsedem. Nemáme vlastné kancelárie, len veľký open space, v ktorom pracujeme, ale kedykoľvek sa s čímkoľvek môžem na nich obrátiť a pomôžu mi. Druhá vec, ktorá ma baví, je, že sa môžem stále niečo učiť. Začínal som tým, že som varil kávu, nosil stoličky a stoly a pripravoval zasadačku. Teraz zadám inštrukcie do systému a kolegovia juniori sa o to postarajú.
Udržiavaš kontakt s rodným mestom?
Trenčín je priestor, kam sa veľmi rád vraciam. Už na vysokej škole ma školiteľka bakalárskej práce označila za lokálpatriota, pretože som si vybral tému manažment kultúrnych centier. Mal som strašnú chuť niečo v Trenčíne vytvoriť. Našiel som na internete článok o Lucke, Radke a Natálii a o sympóziu vizuálnych umení Hala. Odvtedy ma Hala s mestom spája. Aspoň raz za rok sa sem na týždeň-dva opäť nasťahujem a snažím sa robiť nejakú kultúru.
V čom vidíš najväčší prínos Haly pre mesto a ľudí?
Ten najväčší je komunita. Fungujeme štyri roky a vidím, že nemáme len fanúšikov, ale vytvorila sa partia ľudí, ktorí pravidelne prichádzajú, spolu sa rozprávajú a niečím prispievajú. Pre mňa je podstatné, že vzniká nejaké spoločenstvo ľudí, ktorých spája chuť niečo zmeniť, niečo robiť. Myslím, že toto v Trenčíne ešte trochu chýba. Ľudia sa stretávajú, ale väčšinou bez zámeru niečo spraviť, niečo zlepšiť, hoci výnimky sú. To by som veľmi rád niekedy v budúcnosti pomáhal meniť.
Čo by ešte mohlo pomôcť?
Lepšiemu prepojeniu komunít by pomohol priestor na stretávanie, v ktorom by ľudia mohli spolu niečo aktívne vytvoriť. Nemyslím si, že by ho malo zabezpečovať mesto. To môže dať nejaké základné minimum podpory, ale potom by to už mali byť ľudia, neziskové organizácie, ale aj súkromný sektor, ktorý má k tomu čo povedať. Takže živý priestor na stretávanie, podujatia a diskusie je to, čo tu chýba.
Prečo si sa po strednej rozhodol študovať kulturológiu?
Vždy som dokázal prekvapiť svojich rodičov. Otec je strojár a mal predstavu, že pôjdem na elektrotechnickú. Ja som mu ale povedal, že sa tam nevidím a pôjdem radšej na gymnázium. Keď som našim po gympli povedal, že idem študovať kulturológiu, nechápali. Tri roky to slovo nevedeli vysloviť. Nápad ako taký vznikol, keď som počas strednej školy u Tona Šeptáka vo firme Tonas robieval ozvučenie a osvetlenie. Prišiel som prvýkrát do styku s kultúrou z druhej strany. S kolegyňou kulturologičkou Zdenkou Konečnou sme sa vtedy veľa rozprávali. Povedal som si, že to je niečo, čo chcem ísť študovať a nakoniec sa to podarilo.
Rozumejú ľudia, čo manažovanie kultúrnych podujatí znamená?
Je to už lepšie, ale pred pár rokmi takmer nikto v mojom okolí nechápal, prečo má byť kultúra manažovaná. Veď predsa urobím nejaký koncert a je to. Nič na tom nie je. Dospelí si zase mysleli, že je to nejaká charita či dobrovoľníctvo, že sa tým človek nemôže živiť. Postupne však vznikajú príklady, na ktorých sa to dá vysvetliť. Marek Adamov zo Stanice Žilina-Zárečie je bývalý kulturológ. Vďaka dlhoročnej trpezlivej práci a úžasným výsledkom je známy a rešpektovaný v rôznych ziskových aj neziskových sférach. Tí ozaj úspešní kulturológovia sú pekné príklady, vďaka ktorým môžem povedať, toto a takto má zmysel.
Máme v tejto profesii málo alebo už veľa ľudí?
Neviem, či je kulturológov a kulturologičiek veľa alebo málo. Úspešných je určite málo, hoci presadiť sa nie je až také zložité. Ťažké je udržať zmysel toho, prečo to robíš. Viacero mojich spolužiakov to vzdalo, išli do ziskovejšej sféry. Ale tí, ktorí našli niečo, čo im dávalo zmysel, ostali pracovať v kultúre. Pokiaľ sa ti to podarí, tak dáš do toho srdce a máš radosť aj úspech.
Ďakujem. S Petrom Šedivým sa v priestore Barbar rozprával Ivan Ježík z Voices, fotila Renáta Černayová z Photo Ataner. Projekt rozhovorov so zaujímavými ľuďmi Choices podporuje Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.
